27.5 Leiria, Portugalsko
S krátkym odstupom a po jemnom vypršaní emócií sa vraciame k nášmu úspešnému vystúpeniu na Pohári Európskych Majstrov v portugalskej Leirii. Keď sme sa vo štvrtok v noci schádzali na parkovisku pred atletickým štadiónom postupne ako sme čakali na jednotlivých členov padali smelé aj nesmelé tipy ako dopadneme. Po vlaňajšej skúsenosti, kedy väčšina atlétov, ktorí na Slovensku nepoznali väčších súperov prevládali skôr opatrné tipy pred tými optimistickými. Ja som naštudoval o niečo viac ako nám ponúkol „Team 
manuál“. A tak sme zistili, že naši súperi až na luxemburského budú všetci z krajín, ktoré sú v kategóriách MED vyššie ako je samotné Slovensko a z neho pochádzajúci majster. Dvaja súperi boli z kategórie krajín, ktoré súťažia v Superlige – talianske Miláno a fínske Tampere. A dvaja súperi sú z kategórie krajín z prvej ligy MED – holandský Haag a írsky Clonliffe Harriers posilnený o angličanov. Po tejto informácii už bola nálada ešte skeptickejšia. Ale moje štúdie boli hlbšie a tak ako ja urobili aj tí skúsenejší pretekári a pomohli si svetovou štatistikou, kde sa dá pozrieť výkonnosť jednotlivých štartujúcich. Takto „vyzbrojený“ informáciami som s úsmevom zatipoval, že keď motyka vystrelí a nik vážne „nevybuchne“ dokážeme sa pohybovať v strede tabuľky a jemne brnkať na chrbát tretiemu družstvu. Nasadli sme do áut a horsa do Prahy, kde na letisku V. Havla nás čakala druhá časť výpravy.
Po zaparkovaní a „odchekovaní“ sme niektorí vyspatí a niektorí z vačkami pod očami, že klokan by sa nehanbil sme urobili základný tábor pri odletovom „Gate“ v českej pivárni, kde ešte prebiehal overtime NHL medzi Pitsburgom a Otawou. Bohužiaľ sme gól nevideli. Tam ma niektorí bonzli a referovali o mojich „nereálnych plánoch“. Tých 3 hodiny 40 min letu bolo skoro nekonečných ale všetko prebehlo ako malo a v Lisabone sme si vyzdvihli všetci batožinu a čakali na bus do Leirie. Na rozdiel od minulého roku organizátori poňali PEM zodpovednejšie. Dostali sme **** hotel TRYP, 5 min pešo od štadióna. Vedľa hotela nás každý deň hostila talianska reštaurácia, kde boli nadšený najmä v posledný večer. Áno strava ako minulý rok o ničom – na prvý pohľad. Ochutnávať nebolo treba. I keď odvážlivci sa našli. Večer po krátkom rozcvičení sme ešte absolvovali spoločnú poradu, kde sme spolu s trénerkou Bendovou informovali o aktualitách z Technickej porady vedúcich družstiev. Rozdali sme čísla a horsa do postele… pretekári.
V sobotu ráno nás privítala Leira takmer v bezvetrí, čo značilo, že priebeh pretekov bude hladký a počasie nebude ten faktor, ktorý ho pokazí. Už prvá disciplína, ktorú sme považovali za jednu zo štyroch našich vyložených slabín skončila 5. miestom na 400m prekážok Rasťo Greguš. A potom sa to rozbehlo. Janko Zmoray prehral len na pokusy v žrdi a získal 2. miesto. 3. miesto pridal Matúš Talán v taktickom behu na 800m. 4. miesto vybojoval Holica v kladive, ktorý vynechal posledný pokus, pretože mu disciplína kolidovala s vrhom guľou. Následne sme zaknihovali jediné posledné miesto na 3000m prek. kde hrdinsky bojoval najmä so sebou Maťo Koiš. Vrh guľou dopadol pre Holicu o jedno miesto lepšie ako kladivo a skončil na 3. mieste. Na chvíľu sa nebodovalo a Jakubko Benda vybojoval 2. nebodované miesto v extra race na 100m. A po tomto sme sa začali rozbiehať a dvíhať emócie. 1. miesto suverénne vybojoval Janko Volko na 100m. Následne 2. miesto na 400m vybojoval Denis Danáč. Ten neskrýval rešpekt pred írom Lennon-Fordom ale nepočítal z mladým talianom Sibílliom, ktorý ho predbehol 50m pred cieľom. Janko Šuba neskrýval svoje sklamanie po skoku do diaľky, kde skončil na 4. mieste. Netušil však, že na trojskoku si to vynahradí. Najväčší optimista – väčší ako ja – štartoval na 110m prek.. Braňo Puvák už na letisku v Prahe všetkých presviedčal, že uspejeme len vtedy, ak pôjdeme s cieľom vyhrať míting. Štartoval v disciplíne, ktorá bola jednou zo štyroch veľkých slabín našej squadri. A jeho optimizmus sa preniesol aj na dráhu a vybojoval 4. miesto. Nasledoval disk a v ňom štartujúci Matej Gašaj. S natrhnutým svalom na ruke a so sebazaprením podporenom dobre urobeným „tejpingom“ nášho klubového fyzioterapeuta Ričiho Bečicu o 30 cm za víťazom vybojoval 2. miesto. Potom sme sa väčšia skupina premiestnili blízko sektora na skok do výšky, kde sa za výdatnej podpori talianských tiffosi lúčil s úžasnou karierou „Grande Nicollo“ Nicola Ciotti. Na našu veľkú radosť Luky Beer mu nič nedaroval a vybojoval pre nás opäť 1. miesto. Náš tajný tromf v poli s vestou PRESS Jožko Vašina nám nosil na rozbor videá každého pokusu a tak Luky mal servis s prvej ruky. Ak som povedal o Matúšovi Talánovi a 800m trati, že to bol taktický beh, tak jeho ďalší štart na 1500m bol z kategórie OH RIO 2016 na 1500m. Prvých 200m bolo za 43″ a na métu kilometra sa všetci „domotkali“ za 3 min. Nakoniec Matúš vybojoval 2. miesto a vybojoval 5 bodov. Nasledoval beh na 200m a takmer povinná jazda pre Janka Volka,ktorý všetkým nekompromisne z 8. dráhy ukázal chrbát tak, že niektorý zrakovo hadnicapovaní ani nerozoznávali dres. 1. miesto a plný počet bodov. Večný optimista Puvák to už na oštepe také ružové nemal. Napriek tomu 5. miesto a opäť disciplína, kde sme mali byť posledný sa tak nekonalo. Následne prišla satisfakcia pre Janka Šubu a vybojoval 1. miesto v trojskoku a aspoň takto zahojil svoju dušu a zabudol na nespokojnosť po skoku do diaľky. V behu na 5000m siahol na dno svojich síl Kubo Šiko. Vybojoval 4. miesto a zistil, že je to iné ako 1500m alebo 3000m. Jediný hosť v našom tíme z ČR Dominik Sigmund bojoval do posledných metrov o 
lepšie umiestnenie na 3000m. Predviedol 200m-trový záver, ktorý však o stotinky nestačil a tak obsadil pekné 3. miesto. No a na záver prišli štafety. 4 x 100m sme ako tak zvládli a obsadili 2. miesto. Na štafetu 4 x 400m sme si spoločne s talianskou výpravou zaspievali a vydali sa na dráhu za bodmi… Až po pár minútach sme sa dozvedeli, že naša štafeta bola DQ pre pravidlo, ktoré na Slovensku nik nepoužíva – resp. vykladá inak. Nemalo to však vplyv na záverečné poradie. Len írsky Clonliffe Herriers skončil za nami z menšou stratou.
Suma – sumárum. Dosiahli sme 4 x 1. miesto, 5 x 2. miesto a 3 x 3. miesto. Posledného sme mali len v jednej disciplíne. Až potom každému došli moje slová z parkoviska vo štvrtok večer, že sme porazili družstvá z atleticky oveľa vyspelejších a úspešnejších krajín.
Záverečnú večeru (dúfam, že nie poslednú….) sme si vychutnali v talianskej reštaurácii. Pri spájaní stolov a stoličiek to vyzeralo na menšiu svadbu. Pri nespočetných jedlách, vôňach a chutiach sme si vychutnali nie len kulinárske špeciality ale aj NAJVAČŠÍ KLUBOVÝ ÚSPECH V HISTÓRII AC STAVBÁR NITRA.
Tibor Danáč, ved. družstva
P.S. Kompletný album fotografií je možné vidieť na našom klubovom FB. Videá pridáme priebežne.
