História- AC Stavbár Nitra
Sedemdesiate roky znamenali pre chrenovský organizovaný šport príchod výkonnostnej atletiky. Impulzom pre novú vlnu rozvoja atletiky v Nitre malo byť postavenie atletického areálu. Inicitorom výstavby bol vtedajší tajomník atletického oddielu a vedúci treningového centra mládeže Ladislav Gaál. Pozemok pre jeho postavenie neúnavne hľadal z vlastnej iniciatívy. Nakoniec padla voľba na zanedbané a nevyužité priestranstvo, plné zničených zvyškov stavebnej produkcie podniku Pozemné stavby. Pozemok sa podarilo úradne vysporiadať a stavba sa mohla v roku 1970 začať.
Na Chrenovú sa z parku na Sihoti presťahoval Atletický oddiel TJ Slávia VŠP. Prvé preteky sa tu konali 2. 11.1972, súťažilo sa o tzv. Dožinkový veniec- Memoriál Ľudovíta Holku. Štadion nemal v tomto období ešte celkom dobudovanú infraštruktúru, šatne a sociálne zariadenia boli iba provizórne.
Prelomovým sa stáva rok 1974, kedy sa chrenovskí atléti rozhodli ukončiť svoje pôsobenie v TJ Slávia VŠP. Vzápätí bola s prísľubom podpory štátneho podniku Pozemné stavby Nitra založená TJ Stavbár PS. Súbežne sa v hlavách aktérov chrenovskej atletiky rodia nové plány na komplexné dobudovanie štadióna. Nevyhnutné zázemie pre plnohodnotné organizovanie tréningov a súťaží sa postupne dobudovávalo počas nasledujúcich desaťročí.
Po celospoločenských zmenách na začiatku 90. rokov sa TJ Stavbár PS transformovala na TJ Stavbár Nitra, ktorá pôsobí až do súčasnosti. Atletický oddiel sa premenoval na Atletický club.
Najúspešnejšími trénermi atletiky na Chrenovej boli od 70. rokov Ladislav Korček, Jozef Šulgan, Ľudovít Čutrík, Ladislav Petrovič, Stanislav Štefkovič a Ján Tóth. Neskôr od 80. rokov to boli hlavne Vladimír Moravčík, Marián Pálenik, František Šulgan a Peter Oravec, v 90. rokoch František Petrovič a v súčasnosti Miloš Gašaj. Veľkú pozornosť si zasluhuje si zasluhuje už vyššie spomenutý Ladislav Petrovič, ktorý pôsobí v nitrianskej atletike aktívne najprv ako úspešný výkonnostný atlét a neskôr už vyše polstoročie ako tréner. Svoje rady odovzdáva mladým atlétom nášho klubu aj v súčasnosti.
Na chrenovskom atletickom štadióne sa od čias jeho otvorenia až po súčasnosť konalo nespočetné množstvo domácich a medzinárodných pretekov najrôznejších vykonnostých kategórii, na ktorých sa zúčastnili mnohý olympíjski víťazi, majstri sveta a fenoméni svetového športu. Najvýznamnejším súťažným podujatím boli medzinárodné atletické preteky s názvom AX-PS-CX. Názov bol odvodený od troch hlavných partnerov ktorými boli podniky Agrokomplex, Pozemné stavby a Calex. V období rokov 1976-2002 sa konalo nepretržite 27 ročníkov. Dôkazom o mimoriadne vysokej hodnote týchto pretekov boli aj tri svetové rekordy, ktoré sa na nich dosiahli vo vrhačských disciplínach. Prvý z nich padol v roku 1977, kedy sa Helene Fibingerovej podaril vrh guľou do vzdialenosti 22,32m. Ďalší svetový rekord sa na Chrenovej udial v roku 1984. Zdenka Šilhanová hodila diskom do vzdialenosti 74,56m. Tretikrát sa ocitla nitrianska Chrenová na prvých stránkach svetových médii v roku 1987. Ján Železný, neskorší trojnásobný olympíjsky víťaz a fenomén svetového športu, hodil oštep do rekordnej vzdialenosti 87,66m. Spomedzi chrenovských atlétov patrili v 70. rokoch medzi najúspešnejších Mária Laktišová v hode oštepom, Miroslav Púchovský v šprintérskych disciplínach. V 80. rokoch František Petrovič v hode diskom a Ivana Svoradová vo vrhu guľou a v hode diskom. Na prelome dekád a v ďalších rokoch sa najviac presadili Vladimír Algayer vo vrhu guľou a Oto Oreško v bežeckých vytrvalostných disciplínach.